Skočiť na hlavný obsah
Farebný svet kníh: Ilustrácia nás učí vidieť veci vlastným spôsobom

Farebný svet kníh: Ilustrácia nás učí vidieť veci vlastným spôsobom

Ako vznikal vzťah medzi originálom ilustrácie a knihou na BIB 2023?

Hana Križanová
Autorka je ilustrátorka a kurátorka

Už po 29-krát prebiehala na sklonku minulého roka v Bratislave svetoznáma súťažná prehliadka Bienále ilustrácií Bratislava, aby predstavila to najzaujímavejšie, čo vo svete detskej knižnej ilustrácie za uplynulé dva roky vzniklo. Prestížne podujatie ukázalo, že ak sa o ilustráciu zaujímame hlbšie, môžeme odhaliť jej nečakané účinky a kvality.

Okrem súťažnej časti prezentujúcej 275 autorov a autoriek z 36 krajín v BIBIANE, medzinárodnom dome umenia pre deti, sa ďalšie desiatky knižných ilustrácií predstavili aj na sprievodných výstavách Bienále ilustrácií Bratislava 2023 v centre Bratislavy. Ich dejiskom boli galérie, kultúrne inštitúty, múzeá, ale aj verejný priestor. Aktuálny ročník venovaný Miroslavovi Cipárovi vyzdvihol, že tento významný slovenský ilustrátor, grafik a umelec svojím neopakovateľným originálnym štýlom ilustrácií v desiatkach kníh pre deti, ale aj pre dospelých ovplyvnil celé čitateľské generácie. Navyše patrí medzi zakladateľov BIB a je autorom nadčasového loga súťaže.

Súťažnú časť hodnotila odborná porota zložená z desiatich ilustrátorov, ilustrátoriek, kurátoriek a odborníčok venujúcich sa dejinám a teórii ilustrácie detských kníh z celého sveta.

obrazok
Medzinárodná porota BIB 2023 v zložení: Amanda Ariawan (Indonézia), Orna Granot (Izrael), Renate Habinger (Rakúsko), Chen Hui (Čína), Vladimír Král (Slovensko), Odilon Moraes (Brazília), Gundega Muzikante (Lotyšsko), Susanne Sandström (Švédsko), Kiril Zlatkov (Bulharsko) a predsedníčka poroty Margaret Anne Suggs (Írsko).

Nová dramaturgia tohto významného svetového podujatia pod záštitou IBBY (Medzinárodná únia pre detskú knihu) a UNESCO priniesla viacero zmien a vylepšení, medzi iným aj sprístupnenie kníh, z ktorých ilustrácie pochádzajú. BIBIANA poskytla možnosť prezerať a listovať si ich priamo pod každým súťažným panelom. Súčasťou prezentácie boli aj preklady anotácií kníh do výstavy aj katalógu. Katalóg bol po prvý raz zverejnený aj bezplatne pre všetkých v mobilnej aplikácií BIB alebo na webe BIBIANY ako PDF k nahliadnutiu. Vďaka týmto zmenám sme mohli lepšie chápať kontext, v akom ilustrácia vznikla, aký príbeh sa za knihou skrýva, ako ilustrácia funguje priamo s textom, ako ho interpretuje, prípadne ako s ním kontrastuje a komunikuje, čo porota veľmi ocenila a pri hodnotení aj využívala. Medzinárodná porota udelila jedno ocenenie Grand Prix BIB, päť Zlatých jabĺk BIB, päť Plakiet BIB a dve Čestné uznanie BIB pre vydavateľa. Priblížme si niekoľko príkladov spomedzi ocenených, ktoré ukazujú, ako vnímanie ilustrácie paralelne s knihou výrazne obohacuje a prehlbuje celkový umelecký zážitok z diela.

Práca s výtvarnými technikami
Rôznorodé výtvarné techniky sa dajú využiť priamo na komunikáciu zámeru knihy, ako to napríklad vidíme pri ilustráciách Lucie Lučanskej (Plaketa BIB 2023, Česká republika) z diela Kniha vnímania. Je to kniha, ktorá predstavuje deťom päť ľudských zmyslov (čuch, chuť, zrak, sluch, hmat) tým, že prerozpráva cestu z lesa domov vždy skrz jeden z nich. Využíva intenzívne farby, aby akcentovala bohatosť vizuálnych vnemov, pri hmate farebnosť úplne redukuje na škálu sivej, pričom je obohatená o taktilné prvky, alebo používa čiernobielu linkovú kresbu v kombinácií s airbrushom na vytvorenie dojmu sálajúcej vône z okolia. Kresba je veľmi naivná a jednoduchá, pôsobí takmer až ako denníkovo-experimentálne zápisky dieťaťa pobádajúce k vlastnému prežívaniu a vnímaniu sveta okolo. Veľká časť toho, prečo je spomínaná ilustrácia natoľko výnimočná, teda súvisí aj s kontextom a zámerom, pre ktorý vznikla. Vyžaduje si pochopenie, že výtvarný jazyk, ktorým je vytvorená, dodáva a posilňuje prežívanie a interpretáciu textu samotného, že nejde len o čisto estetickú záležitosť, ale svoj vlastný hlbší význam má aj použitá vizualita.

obrazok
Lucie Lučanská, Česko: Kniha vnímání Kniha vnímania/Book of Perception

Práca s kompozíciou
Iný príklad spôsobu, akým ilustrácie nonverbálne komunikujú príbeh, prináša kniha Obrovský domov od autorky Maye Shleifer (Zlaté jablko BIB 2023, Izrael), kde sledujeme obra, ktorému je jeho dom príliš malý a žije v ňom izolovaný a sám. Rôznym sledom udalostí sa z domu vyslobodí, a keď zaspí v prírode, stane sa on sám obrovským domovom pre zvieratá a prírodu, čo ho urobí nesmierne šťastným. Prvé ilustrácie zobrazujú obra a jeho dom vo vákuu, postava je obkolesená bielym priestorom vo veľmi stiesnenej a kŕčovitej polohe. Po tom, ako sa z domu oslobodí, odrazu zaberá čoraz väčší priestor na stránke, rozpína sa a postupne ho vypĺňa, až kým celý formát nie je len jeho usmiata tvár pokrytá listami a kvetmi. Už nie je rozdiel medzi ním a okolím a jeho novonadobudnutú radostnú, harmonickú situáciu pochopíme úplne intuitívne nielen vďaka výbornej práci s formátom strany, ale aj cez prácu s farbami, ktoré sa tiež s postupujúcim časom zintenzívňujú a pribúdajú. Samotný štýl ilustrácie je pomerne čistý a jednoduchý. V tomto diele sa potvrdzuje, že v kontexte môže byť ilustrácia omnoho silnejšia než bez neho, keďže knižná ilustrácia nie je voľné, ale úžitkové umenie. Veľkú rolu preto zohráva okrem vizuality ilustrácie aj práca s príbehom a jeho premenou v čase, zjavnou až pri listovaní knihy.

obrazok
Maya Shleifer, Izrael: Obrovský domov

Práca s dynamikou príbehu
Daniel Torrent (Zlaté jablko BIB 2023, Španielsko) vo svojej autorskej knihe Cestovanie vo vlakoch prvej triedy využil veľmi jednoduchý, no efektívny vizuálny prvok. Zaoblil rohy ilustrácií a aj knihy samotnej, takže pripomínajú okienka vo vlaku, kde sa veľká časť jeho príbehu odohráva. Je majstrom práce s ceruzkami, pastelmi – tmou a svetlom, pomocou ktorých vytvára dramatické, hlboké, tajuplné scény. Keďže cesta vlakom je rýchla a dynamická, v knihe nájdete kompozície pripomínajúce grafickú novelu – viacero samostatných ilustrovaných okienok, ktoré pri čítaní pocitovo zrýchľujú čas, na rozdiel od veľkých samostatných celostranových ilustrácií, ktoré vás do seba vtiahnu na prieskum. Umne prepojený formát, štýl a prevedenie témy emancipácie hlavnej hrdinky, práca s kontrastmi nielen vizuálnymi, ale aj metaforickými (prechod z tmy do svetla ako symbol slobody a zbavenia sa tiaže, tlaku spoločnosti) si opäť vyžaduje prítomnosť finálneho knižného diela.

obrazok
Daniel Torrent, Španielsko: Cestovanie vo vlakoch prvej triedy

Práca s formátom stránok
Najvyššie ocenenie Grand Prix BIB získala Paloma Valdivia (Čile) za ilustrácie k bilingválnej edícií Knihy otázok od Pabla Nerudu, ktoré vydalo vydavateľstvo z New Yorku – Enchanted Lion Books. Ilustrácie pôsobia veľmi temne a zároveň tajomne, nesnažia sa hľadať odpovede, skôr evokujú ďalšie otázky. Privádzajú deti k poézií tým, že samé tvoria akýsi vlastný vizuálny jazyk, ktorým popisujú prírodu a svet okolo nás veľmi kreatívnym a nepriamym surreálnym spôsobom, sústredeným viac na vnútorné spojitosti než na zákony reality. Kniha má vyklápacie strany, ktoré umožňujú doslova aj metaforicky odhaliť, čo sa skrýva za ilustráciou, pretože motív sa zakaždým jemne premení, vyvinie, no nevyjasní. Téma knihy je hľadanie a zvedavosť a zvolený formát vyklápacích strán je pre danú tému ideálny a podporný. Používa redukovanú, no veľmi sýtu a žiarivú farebnosť, ktorá dobre kontrastuje s čiernym prostredím. Porota ocenila najmä, že táto autorka posúva hranice toho, čo by mala dokázať ilustrácia – scitlivuje diváka a učí dívať sa na veci vlastným spôsobom, nielen popisovať príbeh/realitu. Taktiež harmonicky spája dokopy aspekt edukačný a umelecký, vytvára synergiu, ktorá osloví nielen detského, ale aj dospelého diváka.

Knižná ilustrácia pre deti a mládež je nesmierne rôznorodá a bohatá, čo môžeme vidieť každý druhý rok nielen na BIB, ale prakticky všade okolo nás. Každá krajina má svoje typické znaky, trendy a spôsoby vyjadrovania. Je dôležité pokúsiť sa pátrať, ísť viac do hĺbky a vnímať ilustrácie nielen ako esteticky krásne, ale zároveň oceňovať, ak sú dobre premyslené v závislosti od knižného celku, z ktorého pochádzajú. Vzťah medzi originálom ilustrácie a knihou by preto mal byť posvätný, najmä ak sa o ilustráciu zaujímame hlbšie a neuspokojíme sa len s tým, čo sa nám zjaví na prvý pohľad.

obrazok
Paloma Valdivia, Čile: Pablo Neruda: Kniha otázok