70 ROKOV HVIEZDOSLAVOVHO KUBÍNA

Je najstaršou a najprestížnejšou súťažou v umeleckom prednese a vrcholným podujatím, ktoré vytvára a formuje kultúru slovenského národa.

70. ročník sa uskutočnil 18. až 22. júna v Mestskom kultúrnom stredisku v Dolnom Kubíne. Zúčastnilo sa ho viac ako tristo súťažiacich. O tom, ako jubilejný ročník prebiehal, o zmenách v rámci súťaže, ale aj o bohatom sprievodnom programe, výstavách, besedách, vystúpeniach pre revue Bibiana priblížila odborníčka pre umelecký prednes, RENATA JURČOVÁ z Národného osvetového centra, ktoré je vyhlasovateľom a garantom súťaže.

hviezdoslavov_plagat.png

Hviezdoslavov Kubín má za sebou 70. ročník, ako ste poňali toto jubileum?

R. J.: Keď má niekto sedemdesiat rokov, tak oslavuje svoje výročie. Aj my sme sa rozhodli oslavovať, keďže vždy je dôvod osláviť trvajúci priestor pre umenie a obzrieť sa dozadu. Preto celý sedemdesiaty ročník Hviezdoslavovho Kubína, teda hlavne jeho sprievodné programy, bol spojený s históriou súťaže. Hlavný program je vždy ten istý, je to prehliadka detských recitátorov v umeleckom prednese, súťaž v umeleckom prednese dospelých a súťaž v dvoch kategóriách divadiel poézie a detských recitačných kolektívov. Sprievodný program sa odvíja vždy od myšlienky zvolenej dramaturgie ročníka. Básňou tohto ročníka sa stala detská báseň Pavla Országha Hviezdoslava: Počkaj, vtáčik, ktorá hovorí o slobode a zodpovednosti. Hlavné programy detských recitátorov boli súčasťou režijných blokov, ktoré režírovala Judita Sadíleková, moderátorsky zastrešovali Vanesa Hagyungová a Juraj Sadílek a hudobník, vynikajúci hustista, Matej Topoľovský. Všetky rozpracovávali témy dobra a zla, slobody a neslobody. Vyvrcholenie mali v poetickom popoludní, v ktorom účinkoval aj spevácky zbor Úsmev z Prievidze.

Súčasťou sprievodných programov boli také, ktoré pripomínali históriu Hviezdoslavovho Kubína, môžete nám ich predstaviť?

Počas piatich dní sa toho dialo veľa. Bol uvedený film Päť tvárí prednesu, ktorý vznikol pri príležitosti 70. výročia Hviezdoslavovho Kubína. Jeho obsahom sú krátke dokumentárne portréty o piatich umeleckých osobnostiach: Marici Šiškovej, Marici Harčaríkovej, Eve Grohovej, Eve Jacevičovej a Zuzane Demkovej, a taktiež film, ktorý vznikol pri príležitosti 70. výročia Národného osvetového centra – 70 rokov NOC vo filme. Ďalej sa konala Oral history s Jaroslavou Čajkovou, dlhoročnou odbornou pracovníčkou v Národnom osvetovom centre, Oral history s Maricou Šiškovou, pedagogičkou Základnej umeleckej školy Jozefa Rosinského v Nitre.

Vyvrcholením tohto ročníka bol spomienkový program pri príležitosti 70. výročia Hviezdoslavovho Kubína s názvom Zvuky mojej citnej lýry v réžii Patrika Lančariča a s účasťou významných recitátorov: Michaelou Viskupičovou, Lenorou Nátherovou, Petrom Zemaníkom, Veronikou Mészárosovou, Romanom Féderom, Renátou Rea Ryníkovou Jánošíkovou, Soňou Parilákovou, Ingrid Zachorecovou, Adelou Dukátovou, so speváčkou Katarínou Málikovou, s moderátorkou Vanesou Hagyungovou a ostatnými známymi tvárami Hviezdoslavovho Kubína.

Spestrením spomienkového programu boli želania od osobností súťaže z dávnej histórie. Kto ich pripravil?

Zaujímavosťou tohto podujatia boli aj želania Olda Hlaváčka, účastníka prvého Hviezdoslavovho Kubína, Janka Buzászyho, častého člena odborných porôt súťaže a Jaroslavy Čajkovej, jednej z najhlavnejších tvárí Hviezdoslavovho Kubína. Boli natočené Oddelením dokumentácie a digitalizácie, ktorého vedúcou je Lucia Ditmarová. Vďaka tomuto oddeleniu vznikli aj všetky filmy, audio výstupy, podieľalo sa aj na výstave Hľadám sa, hľadám... Musím poďakovať aj pracovníkom, Petrovi Zákuťanskému, Debore Pastirčákovej, Pavlovi Smejkalovi, Jakubovi Jančovi, Márii Staroveckej za spoluprácu, ktorá bola nezameniteľná a nenahraditeľná a pomohla tak zachytiť kus histórie.

Ďalšou súčasťou programov boli vzdelávacie podujatia: Od kvalitnej predlohy k umeleckému prednesu s Maricou Šiškovou – vzdelávanie hlavne pre pedagógov slovenského jazyka základných či stredných škôl a literárno-dramatických odborov základných umeleckých škôl. Ďalej Básnici javiskového obrazu/Metafora, znak, symbol pod vedením Patrika Lančariča. Vzdelávanie sa zaoberalo divadlom poézie

Súčasťou aj tohto ročníka boli aj rôzne výstavy, besedy...

Priamo vo foyeri Mestského kultúr-neho strediska v Dolnom Kubíne, bola umiestnená spomínaná výstava Hľadám sa, hľadám..., pripomínajúca výročie Hviezdoslavovho Kubína. Vznikla pri príležitosti stého výročia úmrtia Pavla Országha Hviezdoslava ešte v roku 2021 a pri príležitosti výročia súťaže ju Národné osvetové centrum znova obnovilo. Obsahovala v sebe aj interaktívne tvorivé prvky – prednesy, ktoré pohli Hviezdoslavovým Kubínom, ako aj úspešné divadlá a rôzne iné informácie. Ďalšie výstavy: Ján Galko – autorská výstava obrazov Krajina Liptova a Tatier, na prvom poschodí výstava, pripravená Oravským kultúrnym strediskom, Z histórie dolnokubínskeho ochotníckeho divadla (1842 – 1956): Rozpravy Jána Brodňanského. Spolu s Asociáciou spisovateľov Slovenska a s vydavateľstvom Modrý Peter máme nadviazanú niekoľko-ročnú spoluprácu, preto sme aj tohto roku mali besedu s Evou Lukou, úspešnou poetkou a autorkou detských kníh. Kvôli zraneniu Mily Haugovej sme museli program narýchlo zmeniť. Na podujatí sa tak predstavil poet Alfréd Tóth, ktorý čerstvo vydal svoju poetickú zbierku Pohľadnice. V jednom z prvých večerov bol pripravený aj poetický bazár, ktorý režíroval Juraj Sadílek a spolu s Vanesou Hagyungovou, krásne improvizované kreácie spolu s účinkujúcimi na Hviezdoslavovom Kubíne. V piatkový večer boli odovzdané ďakovné listy dlhoročným spolupracovníkom Hviezdoslavovho Kubína a spoločné slávnostné posedenie.

Program bol skutočne bohatý, ktoré podujatia zarezonovali najviac?

Myslím, že všetky boli zmysluplné a rozvíjali povedomie o histórií tejto súťaže a zároveň rozširovali vedomosti o umeleckom prednese, divadle či poézie. Na Hviezdoslavov Kubín chodia rôzne skupiny ľudí zamerané na rôzne ciele. Predpokladám, že boli spokojní nielen pedagógovia, ktorí boli na workshopoch, účinkujúci, ktorí sa zabavili na sprievodných podujatiach, či ľudia, ktorí chceli spoznať autorov kníh. Mnohých zaujali filmy otvárajúce perspektívu rôznych pedagogických škôl. Spoločne si užili balík "všehochuti". Verím, že to bola príjemná chuť.

Kam povedú ďalšie cesty víťazov?

Víťazi Hviezdoslavovho Kubína postupujú každoročne na Scénickú žatvu. V roku 2024 na Scénickej žatve prednášalo osem recitátorov, jeden detský recitačný kolektív (divadlo Falangir) a dve divadlá poézie (divadelný súbor LET, divadelný súbor Nekondenzovaný chromozóm). Tretí rok sú prítomní aj detskí recitátori.

Výsledky Scénickej žatvy:

Scénický veniec za dramaturgiu
Barbora Juríčková a kolektív
za inscenáciu UŽ
divadelného súboru Let zo Žiliny

Scénický veniec za dramaturgiu aj réžiu
divadlo Falangir z Kostolišťa
za inscenáciu Stmieva sa

Scénický veniec za prednes
Ester Fedorová
za recitáciu prózy Kapitán Spomienka

Víťazi IV. a V. kategórie pokračovali na medzinárodnom festivale poézie VALMEZ 2024 v dňoch 17. – 19. októbra 2024 vo Valašskom Meziříčí. V prvej kategórii (do 19 rokov) medzi slovenskými a českými recitátormi vyhrala prvé miesto Nicole Herna zo Slovenska, v druhej kategórii vyhrala druhé miesto Anna Suráková zo Slovenska a Fedor Štít získal Cenu Vladimíra Justla, Kristián Ondriska získal Cenu Jiřího Brolla.

Tento ročník sa niesol aj v znamení zmien v rámci súťaže. V recitáciách sa zrušilo udeľovanie zlatého, strieborného a bronzového pásma, rozdávali sa špecializované diplomy, rozšíril sa počet porotcov... Mohli by ste priblížiť, prečo k takýmto zmenám došlo a aké boli na to ohlasy od pedagógov, poroty?

Áno, udeľovanie pásiem prišlo na detskú prehliadku v roku 2005 a preto, lebo na všetky súťaže NOC-ky sa celoplošne zavádzali pásma. No stále sa celoštátna prehliadka v detskom umeleckom prednese brala ako nesúťažná. To prinášalo do systému mierny chaos, keďže systém odmeňovania žiakov je nastavený na odmeňovanie najlepších a zároveň podporovanie súťaživosti. Nie je však isté, že súťaživosť má pozitívny vplyv na duševný vývin detí.

Spolu s poradným zborom sme chceli podporiť individualitu dieťaťa a podporiť ho v tom, v čom vyniká tým, že bude za to pochválené. Všetci recitátori v detských kategóriách prichádzajú už teda ako víťazi a je to zmena perspektívy oproti súťaživosti. Je to o podpore umenia a o tom, aby sa deti mohli tešiť zo vzájomného zdieľania. Čo sa týka počtu porotcov, lektorský zbor detského umeleckého prednesu sa rozdelili na porotcov, ktorí hodnotili prvú a druhú kategóriu, tretia sa hodnotila zvlášť. Porota si takto dokázala vydýchnuť a v porovnaní s minulými rokmi nepracovala od rána do včera každý deň súťaže. Zároveň sa rozdelili poroty pre prvú a druhú kategóriu v detských recitačných kolektívoch a divadlách poézie pre rovnaký dôvod. Súťažných inscenácií je posledné roky naozaj viac, ako obvykle, a preto sme uvažovali, ako vytvoriť priestor pre pokojné hodnotenie jednotlivých inscenácií. Ohlasy na tieto zmeny boli hlavne zo strany porotcov veľmi dobré. Mali viac času, tým pádom vznikalo menej napätia. Čo sa týka spätnej väzby na jednotlivé zmeny, väčšinou bola pozitívna.

V súvislosti s oslavou 70. výročia súťaže sa pripravuje aj publikácia, ktorá priblíži dejiny Hviezdoslavovho Kubína. Kedy vyjde a kto ju zostavil?

V decembri tohto roku vyjde kniha Hviezdoslavov Kubín, História sedemdesiatich rokov súťaže, ktorú vydáva Národné osvetové centrum. Skoro päťsto stranová publikácia mapuje 70 rokov súťaže, zároveň obsahuje fotografie, grafický materiál ako napríklad plagáty, časti spravodajov, či spomienky rôznych účastníkov, ktoré dodávajú podujatiu kolorit. Súčasťou publikácie je záložka s QR kódom na stránku NOC-ky, kde je uverejnená Encyklopédia osobností Hviezdoslavovho Kubína. Autorkou, zostavovateľkou a editorkou knihy je Jaroslava Čajková, redaktorkou Renata Jurčová. Za odbornú spoluprácu ďakujeme aj Lucii Ditmarovej, Štefanovi Jurčovi, Michaele Kosovej, Pavelovi Smejkalovi, Tatiane Šiškovej, Petrovi Zákuťanskému. Títo ľudia prevažne z Oddelenia digitalizácie a dokumentácie spolupracovali aj pri spracovávaní grafického alebo fotografického materiálu, ktorý bol potrebný do rozsiahlej publikácie. Redaktori Encyklopédie osobností boli: Jaroslava Čajková, Renata Jurčová, Štefan Jurča, Monika Macháčková. Krst knihy sa konal v novembri, počas podujatia Kon(tro)verzácie o umeleckom prednese, divadle poézie a recitačných kolektívoch, kde boli zároveň aj premiérované filmy Oral history s pedagogičkami Maricou Harčaríkovou, Evou Jacevičovou, Evou Grohovou a Zuzanou Demkovou.

Môžete nám, s odstupom pár mesiacov zhrnúť, aká bola účasť, aké máte ohlasy zo strany súťažiacich, poroty, hostí, účinkujúcich...

Účasť bola vysoká. Priamy postup z prvých miest z krajských kôl: 275 recitátorov. Odporúčaný postup z druhých miest z krajských kôl: 87 recitátorov. Medzi účinkujúcimi bolo 55 detských recitátorov so sprievodom, 35 recitátorov IV. – V. kategórie, 7 súborov detských recitačných kolektívov – 92 členov, 8 súborov divadiel poézie – 205 členov.

Spolu tak na celoštátnom kole 70. ročníka Hviezdoslavovho Kubína bolo 387 účinkujúcich a k tomu 80 sprievodcov detských recitátorov. A to nerátam sprievodné programy, takže celkovo na Hviezdoslavovom Kubíne bolo okolo štyristo päťdesiat účinkujúcich. Oproti minulým rokom má účasť na súťaži Hviezdoslavov Kubín stúpajúcu tendenciu. Ohlasy boli dobré. Myslím, že každý, kto bol na Kubíne, si to tam užil. Verím, že aj porota, aj súťažiaci a aj hostia.

Hviezdoslavov Kubín vznikol 15. mája 1954 v Dolnom Kubíne ešte pod názvom I. celoslovenská súťaž žiakov jedenásť-ročných a pedagogických škôl v recitácii a v umeleckom čítaní z iniciatívy Povereníctva školstva a povereníka Ernesta Sýkoru. Hneď druhý ročník dostala súťaž meno Hviezdoslavov Kubín a konala sa v Dome osvety v Dolnom Kubíne. Druhý ročník si vzalo pod patronát okrem Povereníctva školstva aj Povereníctvo kultúry a v tom roku mala súťaž aj nižšie stupne v okresoch a krajoch so štyrmi vekovými kategóriami osobitne v prednese poézie (recitácii) a umeleckej prózy – tri mládežnícke kategó-rie a jedna pre dospelých.