Jonáša povolali na tajný výcvik. Tak sa prejavuje brutalita systému
Budúcnosť v českom sci-fi románe pre mládež opakuje chyby minulosti.
František Tichý: Rekrut 244 Ilustrácie: Stanislav Setinský Baobab 2022, 326 s.
Minulý rok nominovali knihu českého pedagóga a spisovateľa Františka Tichého na najprestížnejšiu českú literárnu cenu Magnesia Litera v kategórii kníh pre deti a mládež. Blízka budúcnosť v jeho podaní pripomína svet Matrixu. Aj v novej knihe sú na začiatku príbehu hlavní hrdinovia pripojení k virtuálnemu systému, ten ľuďom vopred plánuje ich činnosti počas dňa pre dokonale spokojný život. Nosia takzvané thinkeri, akési monitorovacie zariadenia, ktoré im cez notifikácie nariaďujú, čo si majú myslieť a ako majú konať. Za správny postup dostávajú potom kredity a spoločenské uznanie. Deti sú tak vychovávané k poslušnosti a k rezervovanému správaniu, kde sú ich pocity monitorované a ovládané.
FOTO: Baobab
Kde sa chlapci stávajú vojakmi
Na začiatku príbehu sa zdá, že vláda budúcnosti sa úzkostlivou snahou krotiť každý krok hrdinov snaží zabrániť tragédiám z minulosti: v jednom bode školáci hrajú počítačovú hru, ktorá im má pripomenúť pochmúrny život v terezínskom gete počas druhej svetovej vojny. V školskom učive si zas pripomínajú hrôzy izolácie z obdobia covidu a problémy spustené klimatickou katastrofou. Zdá sa, že sa im vševedúci Systém snaží vyhnúť, a teda, že má dobrý úmysel.
Ďalšie detaily dystopického sveta sú však znepokojivejšie a strhávajú oponu za zdanlivou idylkou: deti si vzájomne, no ani s rodičmi nesmú vymieňať citlivé dotyky, sú povzbudzované, aby nenávideli cudzincov izolovaných za vysokým múrom a spravodajstvo vysielané do ich hláv pripomína skôr propagandu.
Brutalita Systému sa naplno odhalí, keď je Jonáš, hrdina knihy, povolaný na tajný výcvik a v kruhu spolužiakov sa stáva súčasťou absurdnej vojny voči neprispôsobivým. Tichý tu vytvára paralely so svojimi ďalšími predchádzajúcimi knihami pre mládež, v ktorých opisoval vyrastanie v časoch protektorátu (Transport za věčnost, Labyrint nedokončených setkání). Budúcnosť sa v jeho ponímaní nepoučila z chýb minulosti, chlapci sa stávajú vojakmi, ktorí majú pomocou lží pomôcť tajomnej vláde vyhrať vojnu.
FOTO: Baobab
Priveľa podobných klasík
Podobne ako v Matrixe, slávnom sci-fi filme z 90. rokov, aj tu autor stavia do ostrého kontrastu svet kontrolovaný Systémom so svetom na jeho okraji. Príbeh Rekruta 244 sa tak delí na dve polovice, v prvej sa Jonáš oboznamuje s brutalitou systému, v ktorom bol naučený žiť a v druhej sa oslobodzuje, objavuje nový svet a nachádza sám seba.
Nevýhodou Tichého knihy je, že pripomína priveľa iných, podobných klasík žánru, okrem Matrixu spomeňme knihy 1984, 451 stupňov Fahrenheita alebo Prekrásny nový svet. Tichý si z nich berie základné myšlienky a nápady, a keďže mnohé vznikli už pred desaťročiami, aktualizuje ich cez súčasné videnie spoločnosti a jej problémy.
Pri čítaní môže prekvapiť veľa anglických výrazov, ktoré v reči chlapci používajú. Tichý týmto jazykom dotvára autenticitu sveta budúcnosti. Aj v iných dystopických sci-fi knihách bol spôsob komunikácie dôležitým výrazovým prostriedkom. Podobným spôsobom napríklad Anthony Burgess používal ruské výrazy a novotvary na vyjadrenie násilného správania mládeže vo svojej knihe Mechanický pomaranč.
Anglické výrazy uňho jednak vytvárajú zdania sveta, ktorý je ešte viac globalizovaný a nadnárodný než ako ho vnímame v súčasnosti, a zároveň sa vďaka nim deti snažia pôsobiť ´coolovo´ a vzdelane.
FOTO: Baobab
Nové odkazy, resuscitácia žánru
Česká novinka čitateľovi síce opakovane, vždy po pár stránkach, pripomenie inú inšpiráciu, no ponúka popri tom viacero vlastných nápadov a v konečnom dôsledku pôsobí v našom priestore sviežo. Nové sú napríklad odkazy na virtuálnu realitu, vojnu vedenú dronmi a umelou inteligenciou, ako aj vízia internetu a sociálnych sietí budúcnosti.
Technológia je v novej knihe skôr nástrojom diktatúry než prostriedkom oslobodenia alebo vytvárania pozitívnych hodnôt. Slobodu predstavuje život v prírode, ktorú autor opisuje príjemne poeticky, využívajúc snovú atmosféru.
V závere sa núka aj úvaha, nakoľko je Rekrut 244 určeným pre deti. Motívy vojny, sexuality, rasizmu, inakosti a fašizmu by sme im určite cenzurovať nemali, je však otázne, do akej miery sú tieto motívy pre žiakov a žiačky základných škôl v novej knihe pochopiteľné. Zdá sa, že mnohé jej odkazy na prítomnosť, ale aj na dejiny budú baviť skôr dospelú čitateľskú verejnosť, ktorá v nich bude ľahšie nachádzať paralely.
Ak si však recenzent spomenie na často násilné, psychologicky prepracované, ale úprimné animované seriály, alebo na knihy, ktoré si v detstve najviac obľúbil, zdá sa, že Rekrut 244 môže triafať do čierneho.
Hoci si kniha nezakrýva oči pred smrťou, mučením a dokonca ani pred body-hororom, nie je ani príliš explicitná a nevyžíva sa v brutálnych a krvavých detailoch. Navyše, Tichý má v českom kontexte aj na čo nadviazať, podobnú atmosféru mala nečakane úspešná séria Prašina, ktorá sa snažila v našich podmienkach oživiť bohatú tradíciu dobrodružnej literatúry. Rekrut 244 by mohol u nás podobne resuscitovať žáner young adult sci-fi.
