Ahoj, Dušan,
Prvýkrát sme sa stretli pred niekoľkými desiatkami rokov vo vydavateľstve Mladé letá, kde Ty si sedel na stoličke zástupcu šéfredaktora a ja som ako „mladý frkan“ nastúpil. Tak si ma totiž tituloval a vôbec mi to nevadilo. Musím povedať, že tam som zažil skutočnú školu života. Atmosféra, ktorá tam v tom čase panovala, bola nepredstaviteľná. Bola tam skvelá partia zanietených ľudí, ktorá sa stretáva doteraz, aj keď je nás z objektívnych dôvodov stále menej. K dobrej atmosfére vo vydavateľstve si veľkou mierou prispieval aj Ty v tandeme s vtedajším riaditeľom Rudom Moricom. Boli ste skvelý tandem. Mal by som síce povedať, že trio, lebo vhodne Vás dopĺňala šéfredaktorka Lýdia Kyselová.
Netrvalo dlho a Ty si toho „mladého frkana“ pomaly, ale isto uvádzal do problematiky vydávania detských kníh. Zoznámil si ma s množstvom ľudí zo spisovateľskej a ilustrátorskej obce. Ich zoznam by bol veľmi dlhý, no nedá mi, aby som aspoň niekoľko mien z tej doby nespomenul. Či už to boli skvelí ilustrátori páni Brunovský, Cipár, Zimka, spisovatelia Feldek, Šikula, Jaroš a mnohí a mnohí ďalší.
Veľmi zaujímavé boli aj stretnutia vydavateľov detských kníh z viacerých štátov, ktoré prebiehali počas Bienále ilustrácie Bratislava a ktorých sme pravidelne brávali do Bziniec pod Javorinou, rodiska skvelej spisovateľky Ľudmily Podjavorinskej. To bolo slávy v tejto malebnej obci, keď sa z autobusu vyvalilo množstvo známych autorov z viacerých štátov. Pamätáš tých skvelých ľudí, ktorí nás tam vítali so širokými úsmevmi a spevmi v sprievode harmoniky? Dodnes viem ich mená - boli to páni Hargaš a Prokeš. Dúfam, že sa nemýlim.
Po dlhých rokoch, kedy sa naše cesty rozdelili, sme sa znovu stretli v BIBIANE. Z Teba sa medzitým stal niekto, pod čím som si predstavoval pojem, že to je bard slovenskej kultúry. Ani ja som už nebol tým „mladým frkanom“ a mohli sme pokračovať v našich rozhovoroch o umení (mám dojem, že vďaka Tebe sa na mňa čo to nalepilo). Chodil si s nami niekoľko rokov do Bologne. Až tam človek pochopil, aké renomé si si vybudoval nielen v oblasti detskej knihy. S Tebou sa ani po veľtrhu nedalo chodiť, pretože sa každú chvíľu pri Tebe niekto pristavil, či už na rozhovor, alebo iba pozdraviť. Z tých stretnutí som mal pocit, že si oveľa viac známy a vážený vo svete, ako doma. To je však asi údel mnohých ľudí, ktorí v živote dokázali niečo, čo prekročilo hranice nášho Slovenska.
A tak, keď si toť nedávno oslavoval okrúhle narodeniny, dlho sme v BIBIANE rozmýšľali čo Ti dať do daru. A prišli sme na jeden nápad. Čo tak pomenovať jeden výstavný priestor Tvojim menom. A tak odvtedy sa tento priestor nazýva „Galéria Dušana Rolla“. Neviem či si bol jediným človekom, ktorý mal počas života vlastnú galériu. To však nie je podstatné, každopádne sa budeš môcť tam hore pochváliť, že ju máš. Tam Ti to už nikto nebude závidieť. Sem tam sa pozri, čo v nej budeme vystavovať. Ak by sa Ti niečo nepáčilo, daj vedieť. Však sa dajako vynájdeš ako nám to oznámiť.
Tvoj kamarát Peter Tvrdoň
