OKOHRA

Čo oko vidí a je celkom inak. Čo oko nevidí a je to tam.

Interaktívna výstava je určená najmä pre deti od 6 do 14 rokov, ale aj pre mladšie. Nájdu tu aktivity, ktoré ich určite zaujmú.

„Koľko je na kresbe, maľbe či vo filme pravdivej skutočnosti? A v akej miere ich vnímame prostredníctvom množstva schém, ktoré si v hlavách už odmalička budujeme v prostredí rodiny alebo školy? Rôzne vedné disciplíny, ktoré skúmajú relácie medzi spôsobom, akým je niečo „nakreslené, namaľované, vyprojektované“ a akým je videné, prijímané, potvrdzujú schopnosť nášho myslenia vnímať skôr vzťahy ako jednotlivé prvky. Patria k nim nielen odbory psychológie, fyziky, či biológie, ale aj teórie a dejín umenia. Ľudstvo už stáročia pozná fakt, že prechod medzi realitou a konečným dojmom môže byť podporovaný nekonečným radom iluzórnych prostriedkov. Práve ich objavovaním a vysvetľovaním môžeme prekonať bariéru vybudovanú zaužívanými vzorcami percepcie a podporiť rozvoj kreatívneho myslenia.

Dieťa vstúpi do výstavy a stáva sa prieskumníkom, texty ho nabádajú na overovanie toho, čo jeho oči vidia a inštalácia mu umožňuje nahliadnuť a ohmatať skutočnosť. Jednoduchá grafika neodpútava pozornosť dieťaťa a grafické prvky prirodzene navigujú návštevníka, kde sa má postaviť a kam sa pozrieť, aby bola videná ilúzia čo najdokonalejšia.“  (Scenár k výstave).

Dramaturgia výstavy OKOHRA je postavená na viacerých tematických okruhoch, kde návštevníci objavujú okoklam:

• Aj umelci majú radi OKOHRY (deti sa zoznámia s ilúziou na kupole kostola)
• Geometrická OKOHRA (deti si overia odhad)
• OKOHRA v priestore (deti si ohmatajú, čo vidia plošne a pritom je to priestorové, a naopak)
• POZOR! POZOR! OKOHRA! (deti sa zoznámia so streetartovým umením)
• OKOHRA (deti sa oboznámia s videním / nevidením farby)
• OKODIELNE (deti si jednoducho vyrobia pohyblivé obrázky)
• OKOHRA ako vo filme (deti si overia ako oko klame, či mačka beží a ako dieťa môže lietať)

V druhej polovici výstavy sú objekty a jednoduché scény, v ktorých sa dieťa stane ich súčasťou a rodič či kamarát s ním prežíva vzniknutú ilúziu, môže ju zaznamenať na mobil. Deti v „zákulisí“ dostanú možnosť skúmať podstatu OKOHRY, čiže nástroje, ktoré vytvárajú ilúziu. Vychádzame z tvrdenia, že žiadne zobrazenie nezodpovedá tomu, čo nazývame „skutočnosť“.

Na záver chceme pripomenúť, že v expozícii sa objavujú odkazy na viaceré diela z dejín vizuálneho umenia. Očakávame, že tieto budú podprahovo vychovávať budúceho návštevníka galérií a múzeí.

Soňa Sadilková, výtvarno-priestorové riešenie a dramaturgia 

Scenár: Ľubica Pavlovičová a Eva Pavlovičová