Tínedžeri majú novú hru. Ich spoluhráčmi sú kalambúr, akrostich aj palindróm

Jana Juhásová a Silvia Kaščáková: Slovníček z básničiek 
Ilustrácie: Veronika Pažická 
Slovenské literárne centrum 2023, 95 s. 

Veršovaná literárna tvorba má medzi deťmi tým vyššiu popularitu, čím sú mladšie. Má to svoje zákonité ontogenetické pozadie, súvisiace s procesom postupného zvládania materinského jazyka (ale napokon platí to aj pri cudzom jazyku). Hudobný soundtrack vyvolaný výrazným rytmom veršových výpovedí v riekankách, ktorý sa často transformuje do konkrétnej piesňovej melódie alebo aj do sprievodných pohybových aktivít, to všetko vyhovuje detskému globálnemu vnímaniu sveta, pomáha malým deťom prirodzeným spôsobom nielen lepšie zvládať jazyk, ale aj poznávať svet, život a prácu ľudí, kultúrne tradície a napokon aj seba samého. V čom však väzí skutočnosť, že čím sú deti staršie, tým viac od poézie unikajú, až napokon v dobe dospievania mnohé strácajú s ňou kontakt takmer (alebo celkom) úplne?

stanislavova_slovnicek_z_basniciek_-_kopie.jpg

FOTO: SLC

Čudný jazyk poézie

Tento problém trápi aj autorky mimoriadne zaujímavej publikácie Slovníček z básničiek, Silviu Kaščákovú a Janu Juhásovú, keďže si ako východisko úvodu zvolili hneď dvojicu otázok: Načo sú nám básničky? a Čo hovorí ich čudný jazyk?

A sme pri merite veci: čudný jazyk poézie. V tejto súvislosti môže človeku prísť na um paralela s čudným jazykom hudby, výtvarného umenia, architektúry. Čudné jazyky jednotlivých druhov umenia môžeme pravdaže vnímať intuitívne a mať estetický zážitok aj na tejto báze. Zrejme však nikto nebude namietať proti tvrdeniu, že „poučenejší“ pohľad na výtvarné dielo či hudobný vnem, ktorý je opretý o aspoň elementárne poznanie umenovedných faktov a súvislostí, dokáže zážitok prehĺbiť, pretože recipientovi pomôže lepšie porozumieť jazyku toho či onoho druhu umenia.

Uvedené skutočnosti majú na zreteli aj autorky predmetnej publikácie. Vychádzajú z faktu, že poézia, básnická reč je svojím spôsobom šifra a aby sme porozumeli jej posolstvu, teda aby sme dokázali dešifrovať významovú podstatu (a možno aj tajomstvo jej zvláštneho pôsobenia), musíme spoznať princíp šifrovania. Na šifrovaní významov, teda na špecifickom spôsobe formulovania určitej výpovede o svete, sa podieľajú všetky zložky básnického tvaru – a podľa toho autorky zoradili 31 hesiel publikácie do troch kapitol: 1. Básnické žánre, 2. Umelecké prostriedky, 3. Prozódia, rým, strofa. Jednotlivé pojmy potom vysvetľujú autorky vždy v paralele vecnej charakteristiky pojmu (tu sa autorstva chopila Jana Juhásová) a jeho originálnej básnickej realizácie (z pera skúsenej poetky Silvie Kaščákovej).

Každý pojem teda predstavuje podvojne koncipované heslo, heslá sú v rámci kapitoly usporiadané abecedne a každé je situované spravidla na jednej dvojstrane.

Slovníček z básničiek sa stal súčasťou víťaznej kolekcie súťaže Najkrajšie knihy Slovenska.
FOTO – JAKUB HAUSKRECHT

Veršovnícky vydarené

Všimnime si najprv spôsob výkladu jednotlivých versologických pojmov. Výklad každého pojmu je stručný a obracia sa na čitateľa ako na partnera v dialógu. V tomto rozhovore sa rozprávač správa k svojmu adresátovi ako k rovnocennému partnerovi. Nepoúča ho, ale nenápadne ho vyzýva k spoločnému premýšľaniu o tom, čo to je napríklad absolútna báseň a prečo jej tak hovoríme, čo sa skrýva pod slovom haiku, čo je zábavné na palindróme, čo je to stopa a podobne. S uznaním treba kvitovať, že autorka tejto časti hesiel vie nielen to, ako sa treba prihovoriť dospievajúcim mladým ľuďom, ale dokáže aj vyjadriť podstatu pojmu jasne, zrozumiteľne a s vtipnou ľahkosťou.

To, čo vysvetlí Jana Juhásová, prakticky predvedie v umeleckom vyjadrení Silvia Kaščáková. Aj v tomto prípade treba sňať z hlavy pomyselný klobúk na znak uznania: vytvoriť básne tak, aby nielen spredmetňovali, zviditeľňovali, konkretizovali versologický pojem, ku ktorému patria, ale boli zároveň zaujímavé, vtipné až úsmevné a pritom veršovnícky veľmi vydarené, to nie je jednoduchá záležitosť! Predpokladá to vysokú mieru literárneho talentu, určitú básnickú skúsenosť, ale aj poctivú rozhľadenosť a erudíciu v oblasti versológie, vrátane dokonalého porozumenia pojmovej podstate jednotlivých versologických pojmov. Silvia Kaščáková túto podstatu transformovala do podoby celkom svojbytnej poézie, ktorá síce precízne odkrýva určitý princíp básnického vyjadrovania, ale zároveň neprestáva byť poéziou par excellence. A to sa hneď tak nevidí!

FOTO – Jakub Hauskrecht

Šup do školskej knižnice

Zaujímavá, originálna a vtipná „učebnica poézie“ sa svojím poslaním približovať a sprístupňovať tínedžerom svet poézie zaraďuje do radu takých diel, ako je napríklad publikácia Jozefa Urbana Utrpenie mladého poeta (2002) alebo aj publikácia Štefana Moravčíka a Danuše Dragulovej Faktorovej (Kalam)búrske oriešky (2004). Publikácia Jany Juhásovej a Silvie Kaščákovej má však v porovnaní s nimi viacero predností. Je pomerne komplexným súborom versologickej látky, s ktorou sa stretávajú žiaci na druhom stupni základných škôl a študenti stredných škôl; poznatky sú podávané stručne, vtipne a veľmi príťažlivo, primerane veku (a trpezlivosti) tínedžerov; každý pojem je hneď konkretizovaný básnicky, paralelne s výkladom je teda zhmotnený do osobitného veršovaného textu; jednotlivé pojmy, ktoré predstavujú témy hesiel, sú v básnickom konkretizovaní farebne vyznačené, takže čitateľovi nerobí problém identifikovať ich a konfrontovať s teoretickým ozrejmením ich podstaty; paralelná kompozícia básne a výkladového textu umožňuje pozorovať, porovnávať, dedukovať, ale aj samostatne skúšať vytvoriť obraz, text v podobnom duchu. Navyše básnické texty možno bez problémov čítať ako zaujímavú a vtipnú poéziu a na základe odborných textov možno zasa bezbolestne zvládnuť základy versológie.

Publikácia Slovníček z básničiek môže byť pre tínedžerov vynikajúcim pomocníkom v procese zvládania šifrovacieho jazyka v básnickom texte, a v tom zmysle teda aj chodníčkom k ochotnejšiemu čítaniu poézie. Nemala by chýbať v žiadnej školskej knižnici.